Čriepky z minulosti Zaježovej

Podrobnosti

Zaježová sa nachádza v okrese Zvolen a začlenená je pod obec Pliešovce. Rozloha územia je 2449 ha a tvoria ho predovšetkým lesy, horské lúky a pasienky. Údolie, v ktorom leží, je súčasťou sopečného pohoria Javorie, jeho hlavný hrebeň tvorí južnú hranicu Zaježovej.

Zaježová je charakteristická rozptýleným lazníckym osídlením, tvoria ju malé skupiny usadlostí, nachádzajúce sa v nadmorskej výške 650-850 m. Je tu rozšírený chov oviec a dobytka. Na malých plochách miernych strání sa dajú dopestovať základné poľnohospodárske plodiny – obilie, zemiaky, kukurica...

Ľudia v dávnej minulosti pozmenili pôvodný ráz horskej krajiny - najmä odlesnením. Archeologické nálezy dokazujú, že minimálne časť územia bola trvalo osídlená už v mladšej dobe bronzovej, teda pred 3000 rokmi.

Súčasný typ osídlenia vznikol presunom obyvateľov z okolitých obcí - predovšetkým z Pliešoviec, ale čiastočne aj z Vígľašskej Huty-Kalinky, na pozemky, ktoré tu obhospodarovali. Sezónne využívané sídla nahradili trvalými a postupne rozširovali lúky, pasienky a ornú pôdu. Tento proces prebiehal najintenzívnejšie v 19.-om storočí. Do roku 1894 tu bolo postavených 36 domov, pričom hlavným stavebným materiálom bol kameň a ako strešná krytina sa využívala ražná slama.

 V roku 1905 bolo sedem lazov zlúčených do troch osád a o 15 rokov neskôr 1920 tu bola založená škola. V roku 1952 sa žiaci 6.-8. ročníka presunuli do Pliešoviec, v nižších ročníkoch školu v tom čase navštevovalo približne 60 žiakov. V roku 1959 sa presťahovala do novej budovy, avšak počet žiakov postupne klesal a tak bola v roku 1977 škola zrušená. Riaditeľmi a učiteľmi školy boli postupne p. Kindrlaj, p. Jelok, Mária Holecziová, Viktor Holeczi a Ján Bahýľ.

Samostatná obec vznikla v roku 1959, za starostu bol zvolený vtedy len 25 ročný Ján Ondriska. V roku 1961 kulminoval počet obyvateľov – žilo ich tu 659. Spoločenský život bol pomerne bohatý, zrekonštruovaný bol kultúrny dom, fungovalo tu ochotnícke divadlo, konali sa ľudové zábavy, či rôzne podujatia založené na miestnych tradíciách.

V roku 1969 v Zaježovej vzniklo Spoločenstvo súkromne hospodáriacich roľníkov. Predsedom spoločenstva bol Ján Šimko. Spoločenstvo zo zarobených a vložených peňazí nakúpilo stroje, ktoré slúžili všetkým jeho členom - dva traktory a sedem kosačiek. Tiež nakupovalo osivo, hnojivá, vrecia a pod. Počas jeho existencie sa postavil brigádnicky ovčín a ďalšie budovy. Spoločenstvo však bolo, aj napriek vysokej efektivite tejto formy spolupráce, z politických dôvodov o štyri roky neskôr začlenené pod JRD Podjavorie so sídlom v Slatinských Lazoch. Zaježovská časť sa špecializovala predovšetkým na chov dojníc a oviec. Od 1.júla 1993 sa zaježovskí družstevníci rozhodli hospodáriť samostatne a od JRD Podjavorie sa odčlenili. Pred niekoľkými rokmi sa však miestne družstvo dostalo do konkurzu a zaniklo.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia začali, predovšetkým mladí ľudia, z obce odchádzať. Dialo sa tak najmä kvôli nedostatku pracovných príležitostí v inej oblasti, ako v poľnohospodárstve. Pokles bol dramatický a trval až do roku 1989, keď sa počet obyvateľov ustálil na počte približne 200 ľudí. V roku 1990 Zaježová, ako samostatná obec zanikla a bola začlenená pod Pliešovce. Kataster Zaježovej bol ponechaný a dodnes existuje šesť samostatných osád: Dolinky, Korienky, Podlysec, Podrimáň, Polomy, Zaježová.

V roku 1990 sem presunulo svoje aktivity občianske združenie Škola ľudovej kultúry. Jeho cieľom bolo najmä zachovanie tradičných remesiel, preto pripravovalo množstvo vzdelávacích aktivít, predovšetkým pre mladých ľudí. Na jeho činnosť nadviazalo v roku 1994 občianske združenie Pospolitosť pre harmonický život, a od roku 2007 aj Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Aj vďaka ich aktivitám sa trend vyľudňovania Zaježovej zastavil a miestne lazy znovu ožívajú.